Flexibilita a pohyb v čase
Prepínanie
medzi časovými dimenziami je nevyhnutné pre individuálne prispôsobenie sa
meniacim sa situačným požiadavkám. Ľudia, ktorí rozvíjajú tieto schopnosti sú flexibilnejší.
zdroj foto : www.thecosmical.com
Muža opustila manželka pre desiatimi rokmi, je v svojej strate hlboko ponorený, neustále o nej uvažuje a premieta. Tínedžer sa nepripravuje na maturitu, pretože trávi čas s rovesníkmi a do noci vášnivo hrá počítačové hry. Komerčný právnik pracuje vo dne v noci a aj cez víkendy na príprave budúcich zmlúv. Nestretáva sa s priateľmi, nešportuje.
Čo majú spoločné ? Uviazli - stredobodom ich života je jedna časová dimenzia.
Pre opusteného muža minulosť, pre mladíka hedonistická prítomnosť a pre právnika budúcnosť. Chýba im schopnosť flexibilne prechádzať medzi časovými dimenziami. Prepínanie medzi časovými dimenziami je často automatické, ale je nevyhnutné pre individuálne prispôsobenie meniacim sa situačným požiadavkám.
Opustený muž ťažko nadväzuje nové kontakty a starých mu ubúda. Komu by sa chcelo počúvať stále to isté dookola. Mladík možno nezmaturuje a bude mať problém uplatniť sa na trhu práce. Právnikovi hrozí syndróm vyhorenia...
Hoci v danom momente existuje iba prežívaná prítomnosť, prístup k minulosti je možný prostredníctvom pamäte a človek má aj budúce očakávania a plány. Schopnosť mentálne cestovať tam a späť v čase je dôležitou ľudskou adaptáciou vyvinutou v priebehu evolúcie (Suddendorf & Corballis, 2007).
Časová rovnováha znamená, že človek môže premýšľať o "starých dobrých časoch" a potom prejsť na pokojnú aktivitu a vedieť, kedy plánovať a tvrdo pracovať, aby si zabezpečil budúci úspech.
Joanna Witowska a Maciej Stolarski z Waršavskej Univerzity sformulovali myšlienku časovej metakognície, ktorá je definovaná ako schopnosť uvedomenej sebaregulácie - zameranie sa na minulosť, prítomnosť alebo budúcnosť.
Ľudia s vyššími časovými metakognitívnymi schopnosťami sú priateľskejší, svedomitejší , menej neurotickí a otvorenejší novým skúsenostiam. Majú lepšie schopnosti regulovať emócie, čo následne vedie k šťastnejšiemu životu. Ľudia, ktorí dokážu efektívne prepínať medzi tromi časovými dimenziami, sú vo všeobecnosti v živote spokojnejší. Nie sú natoľko závislé od vonkajšej stimulácie a vedia sa lepšie adaptovať na nové situácie. Sú flexibilnejší.